Človek, ktorý disponuje viacerými schopnosťami, v pracovnom pomere nemá vždy šťastie, pretože ho zamestnávateľ a nakoniec aj rodina zaškatuľkujú ako pracovníka, ktorý urobí všetko, ale vlastne nevie nič. Je možné, že ho iba nepochopili, a preto má problém svoje schopnosti predať. Takého človeka označujeme ako multipotenciálneho.
Robí všetko a nič
Nie je ťažké skĺznuť do roviny zamestnanca, ktorý sa vyzná vo viacerých sférach a nemá problém so žiadnou z nich, ak ho o to požiadajú, napriek tomu si pri pracovných pohovoroch môže pripadať ako „nikto“. Teda v zmysle dĺžky pracovných pomerov, ktoré už prekonal, keďže sa nevie dlho udržať na žiadnej pozícii. Pri pohovore tak pôsobí ako človek, ktorý sa snaží robiť všetko, ale poriadne nevie urobiť nič. Táto poloha ho predurčuje na to, aby si ho zaškatuľkovali ako multipotenciála aj napriek tomu, že to nie je celkom pravda.
Rozdiely sa rozoznávajú ťažko
Tento výraz definuje človeka, ktorý je schopný vykonávať viacero činností na 100% a pre ostatných ľudí je preto zaujímavý, vyhľadávajú ho práve pre jeho schopnosti. Rozoznať medzi nimi takého, ktorý sa mnohými vecami len baví a takým, ktorý je naozaj schopný, je veľmi ťažké, až nemožné. Ani jeden z nich totiž nemusí sám vedieť, ktoré z týchto schopností ho bavia a čomu sa chce v skutočnosti venovať, pretože obaja radi skúšajú nové veci a rozširujú si obzory.
Fluktuanti nikoho nezaujmú
Atraktivita týchto ľudí sa stráca spolu s faktom, že ani jednu z mnohých činností nedokážu robiť na profesionálnej úrovni, čím sa pre budúceho zamestnávateľa stávajú rizikoví, pretože na žiadnej z pozícii nevydržia dlho.
Čo najskôr sa treba “nájsť“
Aby mal človek v tejto polohe šancu presadiť sa, je dôležité, aby si vopred dobre premyslel, ktorej z oblastí sa bude venovať a do čoho sa pustí. Hľadať sa totiž môžeme, ale nie celý život a fluktuácia nesmie predstavovať náš životný štýl. Každý z nás by mal dostať príležitosť ukázať, čo v ňom je a v čom vyniká, aby si ujasnil smer svojej ďalšej cesty a mohol sa chopiť možných príležitosti.